Snina and surrounding


Snina (216 m n. m.) je najvýchodnejšie zemplínske mesto. Je súčasťou Horného Zemplína. Okres Snina zo severu hraničí s Poľskom, východnú hranicu tvorí Ukrajina, z juhu susedí s okresom Sobrance, zo západu s okresom Humenné. Mesto je domovom pre 20 468 obyvateľov. Rozprestiera sa na 5861 ha. Nachádza sa na sútoku riek Pčolinky a Cirochy.

História
Prva písomna zmienka o meste pochádza z roku 1 317. V tomto období mesto ležalo na obchodnej ceste z Uhorska do Haliče, nazývanej aj ako Ruská cesta. Druhá písomná zmienka pochádza z roku 1343, kde sa Snina spomína ako súčasť majetku Drugetovcov. Ďalšou písomnosťou mesta bola darovacia listina uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347. V 15. storočí sa Snina rozrástla a dosiahla mnohé mestské výsady. Ďalšie historické dokumenty siahajú do rouku 1487, keď sa v meste spomína kláštor baziliánov. Rod Drugethovcov vymrel v roku 1684 po meči. V tomto období bol vybudovaný drevený kaštieľ. Na jeho mieste stojí dodnes kamenný kaštieľ, ktorý dala v roku 1781 postaviť Terézia Zichyova-van Dernáthová (vnúčka Žigmunda Drugetha). Jej synovia po jej smrti (1799) predali mesto Jozefovi Rholovi, ktorého potomkovia zveľaďovali mesto a jeho okolie až do roku 1857. Postarali sa o vybudovanie železiarne (1809) a postavili v Hámroch zlievareň, v ktorej bola odliata socha Herkula, ktorá bola umiestnená na nádvorie kaštieľa (dodnes sa tam nachádza a radí sa medzi nepísané symboly mesta). V čase krízy železiarne zanikli. Životné podmienky pre obyvateľov Sniny a jej okolia sa rapídne zhoršili. Zhoršené podmienky sa začali prejavovať hromadným vysťahovalectvom. Menšie hospodárske oživenie regiónu sa začalo prejavovať po výstavbe železnice z Humenné do Stakčína (1909 - 1912). Železnica priala najmä rozvoju drevárskeho priemyslu. V roku 1912 s Snine bola postavená drevená píla. Počas prvej svetovej vojny začalo mesto ešte viac upadať. Hospodársky rast v meste sa začal prejavovať po vojne, pretože vznikla potreba opraviť zničené objekty a z toho dôvodu bola v meste postavená tehelňa. V medzivojnovom období bola Snina dôležitým mestom na obchodnej ceste smerom na východ. Roky 1920 – 1930 boli pre obyvateľov meste veľmi kritické. Postarali sa o to veľké povodne. Následne mesto začalo ešte viac upadať, najmä z dôvodu druhej svetovej vojny, ktorá poznačila životy mnohých Sninčanov, celé hospodárstvo mesta a okolia. Po vzniku Slovenského štátu vychodná časť Sninského okresu patrila Maďarsku. 25.11.1944 bolo mesto oslobodené. V roku 1950 bol v meste vybudovaný najväčší priemyselný strojársky podnik Vihorlat.

 

BIOKÚPALISKO SNINSKÉ RYBNÍKY
Areál biokúpaliska sa nachádza približne 3 km od centra mesta. Je druhým biokúpaliskom na území Slovenska, ktoré využíva technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias. Viac informácii o biokúpalisku nájdete na oficiálnej sránke http://biokupaliskosnina.sk.

 

Sponsors and partners

Cookies nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Používaním / zobrazovaním stránky vyjadrujete súhlas s používaním a uchovávaním cookies.